Islam, ženy, vylúčenie

Autor: Miroslav Pollák | 21.5.2021 o 12:05 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  893x

Kam až siahajú naše predsudky a z čoho pramenia? ... Pokračujem desiatym článkom s vážnymi príkladmi na zamyslenie …

Tento blog pozostáva z vybraných textov z knihy Artura Domoslawskeho s názvom Vylúčení.

Vylučuje Islam ženy? Áno, povedala by väčšina ľudí na Západe, a najmä tí, ktorí o zásadách moslimského náboženstva nemajú potuchy.

Ideológovia kolonializmu svoju nenásytnosť a pohŕdavý postoj voči Afričanom odôvodňovali pseudovedeckými teóriami o nadradenosti Európanov, ktorá údajne vyplývala z rasových rozdielov. Antisemiti šírili falošné správy o údajných rituálnych vraždách, tajných židovských sprisahaniach a nezvyčajných vlastnostiach Židov, aby mohli ospravedlniť násilie, diskrimináciu, pogromy a nakoniec aj genocídu. Islamofóbi miešajú fakty a mýty, ktoré majú vzbudiť všeobecnú nechuť voči stúpencom islamu.

... Naozaj zásady islamu vylučujú ženy? Naozaj im ukladajú diskriminujúce obmedzenia a zákazy?

Dobrým príkladom je nosenie burky. Je to druh šiat, najčastejšie čiernych, ktoré zahaľujú ženu od hlavy po päty a ktoré majú iba dva otvory vo výške očí. Tak sa pri odchode z domu obliekajú afganské ženy, píše marocký spisovateľ Tahar Ben Jelloun v knihe Čo je islam? Kniha pre deti a dospelých. Nepomáha ani opakované vysvetľovanie, že v islame nikdy nebola reč o tom, žeby sa ženy mali takto zahaľovať – tento spôsob zakrývania tela podporuje stigmatizáciu tohto náboženstva, činí ho za to zodpovedným ...

Náboženstvo burku nevyžaduje. Burka iba odhaľuje strach, ktorý muž cíti pred ženou. Robí všetko, aby ju zahalil, aby sa na ňu mohol pozerať len a len on. Je to problém, ktorý má viac spoločného s psychoanalýzou a psychiatriou ako s vierou. Strach pred ženskou sexualitou sa nachádza v centre náboženského fundamentalizmu. Podobné je to vo všetkých fundamentalizmoch, či už moslimskom alebo židovskom. Vo svätých knihách sú ženy veľmi podozrivé. V islame sa však Boh obracia na veriacich mužov a veriace ženy rovnakým spôsobom. Nabáda ľudí k tomu, aby prijímali zodpovednosť za vlastnú slobodu. Korán situáciu ženy poľudštil tým, že jej priznal práva, ktoré pred zrodom islamu nemala; ako veriacej jej priznal pred Bohom rovnakú dôstojnosť, akú má muž (súra XXXIII, verš 35). Avšak tí, ktorí čítajú text doslovne, ho interpretujú skreslene.

V Koráne sa hovorí o závoji (hidžáb). Ženy, ktoré večer vychádzajú von, aby si niečo vybavili, sú často obťažované mužmi, ktorí ich považujú za prostitútky. Jeden z veršov preto ženám radí, aby sa zahaľovali, čo by pre predstavovalo istý druh ochrany (súra XXXIII, verš 59).

Od tejto praxe je k zahaľovaniu žien mužmi od hlavy po päty iba maličký krok, ktorý fundamentalisti na celom svete ochotne urobili. Burka je karikatúrou prehnanej interpretácie náboženského textu a odráža strach mužov zo žien. Muž akceptuje existenciu ženy iba pod podmienkou, že ju zbaví slobody. To s islamom nemá nič spoločné – ide tu skôr o sexistickú patológiu.

Ak stojí za prenasledovaním žien mačizmus, a nie islam, islamofóbi by sa možno mali pozrieť do zrkadla predtým, ako do moslimov hodia kameňom. Vyznamenali sa vo svojich krajinách a domácom kultúrnom prostredí tým, že odsudzujú domáce násilie, nerovnosti na trhu práce a urputne bojujú za rovnosť žien? No samozrejme! A ešte ako!

Mačizmus, z ktorého sa rodí násilie voči ženám a ich vylučovanie, nie je len pliagou krajín, kde dominuje islam, ale aj tých, kde kraľuje kresťanstvo, judaizmus, animistické náboženstvá a aj tam, kde sú v prevahe neveriaci. Woman is the nigger of the world, žena je černochom tohto sveta, spieval John Lennon. Násilie voči ženám a ich diskriminácia je jav, ktorý nepozná rasy, hranice, náboženstvá a triedy. Ak je to však tak, nie je odsudzovanie zo strany islamofóbov iba zakamuflovaným rasizmom, nepriateľstvom voči inej farbe pokožky, inej obyčaji a kultúre?

Prikláňam sa k názoru, že áno. Je to skrytý rasizmus, ktorý je neraz výsledkom ignorancie a strachu a ktorý sa tvári ako svetský racionalizmus. Je to však vylučujúci postoj, ktorý predstiera, že obhajuje diskriminovaných a bojuje za ich práva a inklúziu. Je to zlo, ktoré sa odieva do rúcha dobra. Nenávisť, ktorá sa tvári ako láska.   

Text blogu pochádza z knihy: Artur Domoslawski - Vylúčení, Absynt, 2018, str. 447 – 449

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?