Nacionalizmus proti Rohingom (Mjanmarsko) - utečenci

Autor: Miroslav Pollák | 18.5.2021 o 10:19 | Karma článku: 3,70 | Prečítané:  223x

Aké jednoduché a jasné: utečenci a migranti nech ostanú tam kde sú a nech si riešia sami svoje problémy. Naozaj? ... Pokračujem tretím článkom s vážnymi príkladmi na zamyslenie …

Tento blog pozostáva z vybraných textov z knihy Artura Domoslawskeho s názvom Vylúčení.

„Moslimovia zabíjajú kravy a ak zabíjajú kravy, zabijú aj budhistov.“ V takejto atmosfére došlo k pogromu proti Rohingom ... Vyústil do vlny migrácie a zločinov páchaných na bezbranných utečencoch, v dôsledku čoho svet prvýkrát počul meno neznámeho národa.

Odchod Rohingov do špeciálne vytvorených táborov a izolovaných dedín po pogrome v roku 2012 sa dá zrekonštruovať na základe výpovedí svedkov a samotných účastníkov. Chudobní, fyzicky a psychicky utýraní ľudia pomaly tiahnu ulicami miest a cestami vedúcimi do táborov a dedín. Vyprevádzaní rasistickými nadávkami, obhadzovaní pokazeným ovocím, kameňmi a fľašami – aby im rozbité sklo na ceste porezalo nohy. Nesú si zvyšky majetku, ktoré nezhoreli a ktoré im pri rabovaní nestihli ukradnúť. Mladší držia ranených, starých a nevládnych, ktorí ledva vlečú nohy.

V súlade s vládnym plánom ich rozmiestili do zapadnutých dedín utečeneckých táborov, ktoré sa oficiálne volajú „zadržiavacie tábory“ a do geta Aung Mingalar v centre Sittwe. (Nicolas Kristoff z „New York Times“ bez okolkov nazýva tieto tábory koncentračné.)

Na cestách vedúcich k dedinám sa nachádzajú stanovištia polície, ktorá kontroluje pohyb Rohingov. Aj obyčajná cesta z jedného miesta na druhé, ktoré sú od seba vzdialené povedzme hodinu jazdy, je pre Rohingov utrpením. Musia sa hlásiť na miestnom imigračnom úrade, predložiť všetky možné dokumenty a podať žiadosť o povolenie vycestovať. Obyčajne to trvá celý deň a platí sa za to (nie veľa, ale chudobným je každý peniaz vzácny). Po príchode na určené miesto sa Rohing musí nahlásiť miestnym orgánom – u správcu dediny alebo mesta – a oznámiť svoju prítomnosť. Po ceste tam alebo späť ho polícia mnohokrát zastaví a kontroluje.

Dediny Rohingov niekedy susedia s dedinami Arakancov, čo ich izoláciu prehlbuje. Boja sa prekročiť hranice – aby si napríklad ulovili ryby v neďalekom potoku – v obave pred prepadnutiami a bitkou. Tento strach je často omnoho efektívnejšou kontrolou ako administratívne nariadenia.

Rohinské dediny a do veľkej miery aj utečenecké tábory a geto v Sittwe sú preplnené, ich obyvatelia sú chronicky podvyživení a chorľaví. Najčastejšími chorobami sú hnačky, tuberkulóza, zákal, depresia. Do geta a táborov prichádzajú arakanski lekári raz alebo dva razy týždenne maximálne na dve hodiny. Chýbajú lieky. Ešte nedávno mali Rohingovia právo na návštevy v nemocnici, hoci na tento účel museli podávať žiadosť mesiac vopred a za priepustku zaplatiť protihodnotu pár desiatok dolárov. Aj toto právo im odňali.

O jedinú stálu zdravotnú starostlivosť, ktorú dostávali vďaka Lekárom bez hraníc, prišli vo februári 2014. Vtedy vláda túto organizáciu z Mjanmarska vyhostila. Oficiálnym dôvodom boli „nepravdivé a poburujúce“ vyjadrenia lekárov. V skutočnosti šlo o to, že poskytli pomoc dvadsiatim dvom Rohingom, ktorých Arakanci surovo zbili v dedine Chee Yar Tan a vôbec sa tým netajili. Mjanmarská vláda poprela, že sa takýto incident vôbec stal.

Pred niektorými chorobami by ich mohla uchrániť rozmanitejšia a bohatšia strava. Svetový potravinový program OSN dodáva ryžu, olej, cícer a soľ, lokálne úrady dovážajú ryžu, ale často meškajú a ryže je málo. Najhoršiu potravinovú krízu zažilo geto Aung Mingalar. Táto uzatvorená štvrť Siitwe nie je považovaná ani za utečenecký tábor, ani za zadržiavajúce centrum. Úrady odopierajú jej obyvateľom právo dostávať humanitárnu pomoc.

V roku 2015 bola v Aung Mingalare jedna základná škola a jedno gymnázium. Do základnej školy chodilo asi tisíc žiakov na dve zmeny. V gymnáziu bola necelá stovka študentov. Chýbali nielen triedy a učitelia, ale aj chuť učiť sa. Výskumníci z International State Crime Initiative si všimli, že mladí  ľudia sužovaní depresiou (nakoniec aj starší) nemajú silu ani motiváciu chodiť do školy. „Ženy, ktoré kedysi zamestnávalo nakupovanie, varenie, upratovanie a starostlivosť o deti, počas dňa sedia na podlahe vo svojich tesných barakoch – to je znakom krajnej beznádeje.“ Bežné je domáce násilie a znásilňovanie dcér vlastnými otcami. Ako uvádza aktivista citovaný v správe, „keď človeka dostaneme do situácie, v ktorej dokáže prežiť iba zviera, sám sa stáva zvieraťom. Títo ľudia strácajú akýkoľvek pocit príslušnosti k ľudskému druhu.“

Izoláciu Rohingov posilňuje aj to, že do ich dedín a táborov nemôže vstúpiť nikto zvonka, najmä zástupcovia mimovládnych organizácií, ľudskoprávni aktivisti, zahraniční a domáci novinári. Keď sa zázrakom či vďaka úplatku niekomu podarí vojsť na zakázané územie, miestni obyvatelia sa boja rozprávať. Sú známe prípady, keď Rohingov, ktorí poskytli rozhovor zástupcom OSN, armáda následne bila a šikanovala.

„Ak nám medzinárodné spoločenstvo nedokáže pomôcť, zhoďte, prosím, na nás bombu a zabite nás všetkých,“ povedala cez slzy obyvateľka istého utečeneckého tábora anketárovi International State Crime Initiative.

„Počul som tam (ozveny) svojho detstva. Viete, v štyridsiatom štvrtom som ako Žid v Budapešti aj ja bol Rohingom,“ povedal známy filantrop George Soros v Osle na konferencii, ktorá bola venovaná tragédii tohto národa. V roku 2015 sa Sorosovi podarilo navštíviť geto Aung Mingalar (mimo programu svojej oficiálnej návštevy). Vrátil sa otrasený.

„Rovnako ako židovské getá vytvorené nacistami vo východnej Európe počas 2. svetovej vojny,“ povedal Soros, „aj Aung Mingalar sa stalo núteným domovom pre tisícky rodín, ktoré mali kedysi prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a práci. Teraz boli prinútené žiť v segregácii a krajnej biede. Podobnosť s nacistickým vyhladzovaním je alarmujúca. Našťastie, zatiaľ nenastala fáza masového vyvražďovania.“

Text blogu pochádza z knihy: Artur Domoslawski - Vylúčení, Absynt, 2018, str. 373 - 376

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Vyhne sa Jankovská pre psychické problémy trestu?

Moniku Jankovskú viackrát hospitalizovali.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

V koalícii si zasa vyjadrujú nedôveru (komentár)

Mikulec nemá odísť kvôli Ficovi, ale pre neschopnosť.


Už ste čítali?