Nepochopenie tzv. 3D princípov

Autor: Miroslav Pollák | 2.12.2020 o 15:20 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  363x

Rozdiel medzi strategickými a implementačnými princípmi je zásadný. Strategické sú pre tvorbu verejných politík a implementačné pre ich realizáciu. Je to rozdiel o ktorom treba vedieť. Platí to aj pre oblasť integrácie Rómov.

V praxi sa stáva, že tvorcovia verejných politík a tiež realizátori týchto politík, čiže realizátori konkrétnych projektov, buď nerozumejú princípom, na ktorých sú postavené strategické dokumenty, alebo iba formálne dogmaticky uskutočňujú to, čo im niekto zhora nariadil bez toho, aby rozmýšľali, či opakovane nerobia hlúposť.

Pod základnými princípmi myslíme tie princípy, na ktorých stoji logika strategických rozvojových dokumentov pre rozvoj danej oblasti verejného života. Pre oblasť integrácie Rómov je takýmto strategickým dokumentom „Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020“ (Stratégia). V súčasnosti sa pripravuje Stratégia integrácie Rómov pre roky 2021 až 2030.

Od schválenia Stratégie Vládou SR v januári 2012 až do dnešných dní dochádza k neporozumeniu uplatňovania tzv. 3D princípov. Pod 3D princípmi rozumieme princípy destigmatizácie, desegregácie a degetoizácie. Keďže tieto princípy sú súčasťou Stratégie, pre ich pochopenie sa treba pozrieť bližšie na strany 9 – 11 Stratégie.

„Stratégia podmieňuje úspešnosť verejných politík v oblasti inklúzie rómskych komunít akceptáciou princípov, ktorými sa tvorcovia verejných politík musia riadiť. Základné strategické princípy sú:

• destigmatizácia,

• desegregácia,

• degetoizácia.

Problémy spojené so stigmatizáciou sa v prevažnej miere týkajú väčšiny rómskej populácie v spoločnosti. Segregácii sú v rôznych podobách vystavené viaceré rómske komunity a dôsledkom getoizácie sa stávajú marginalizovanými. Všetky prijímané opatrenia vo vzťahu k cieľovým skupinám stratégie musia akceptovať tieto strategické princípy a v prípade, že nebude možné alebo účelné naplniť jeden z princípov, je nevyhnutné posilniť napĺňanie princípov ďalších. Predložená stratégia vychádza z predpokladu, že tieto tri princípy musia byť prepojené v premýšľaní o politikách, ktoré sa týkajú niektorej z cieľovej skupiny. Okrem uvedených princípov sa právne normy, ktoré sa svojim dopadom dotýkajú cieľovej skupiny, musia riadiť všeobecnými cieľmi, ktoré vyplývajú z rovnosti ľudí pred zákonom a všeobecných princípov demokratického štátu – rovnosti, subsidiarity, eliminácia sociálnych rizík, sociálnej kohézie a sociálnej participácie.“ (str. 9)

V tejto časti je jasne napísané, že týmito princípmi sa musia riadiť „tvorcovia verejných politík“, čiže strategické princípy sú princípmi, ktoré sú zohľadnené pri tvorbe zákonov, vyhlášok, strategických rozvojových plánov a dokumentov napr. aj pre nové programovacie obdobie, plány operačných programov, prípravu otvorených výziev a národných projektov riadiacich orgánov jednotlivých ministerstiev atď.

Už Stratégia myslela na to, že život prináša aj také zložité situácie, ktoré nemožno formálne mechanicky vyriešiť slepým kopírovaním a dogmatickým dodržiavaním princípov. Rozum treba používať pri tvorbe, riadení, aj realizovaní verejných politík. Opäť citujme zo Stratégie:

„V lokálnych podmienkach môže prísť k situácii, kedy je problematické, alebo nemožné vyhnúť sa segregácii. Priestorová segregácia v takom prípade môže byť akceptovaná (napr. ako dočasné riešenie) za predpokladu, že ostatné procesy sú smerované k sociálnemu začleneniu. Napríklad aj v oblasti vzdelávania, kde je segregácia rozšírená na inštitucionálnej a neinštitucionálnej úrovni, môže byť segregácia akceptovateľná, ak ju nie je možné vyriešiť v krátkodobom horizonte (napr. pre nedostatok infraštruktúry), ale cieľová skupina musí dostávať kvalitnejšie a komplexné vzdelávanie. V prípade, že dochádza k segregácii v oblasti vzdelávania je nevyhnutné merať a vyhodnocovať kvalitu, aby bolo možné posúdiť vyššiu kvalitu služieb v tejto oblasti.“(str. 10)

Prejdime bližšie od tvorby politík k realizácií politík/realizácií projektov v praxi. Prejdime k implementácií politík/projektov. Opäť citujme Stratégiu:

Princípy implementácie

Na základe doterajších skúseností možno konštatovať, že predpokladom úspešnosti politiky inklúzie a integrácie je paralelné rešpektovanie princípov implementácie, ktoré sa vzájomne podmieňujú:

Princíp solidarity

Princíp solidarity je nevyhnutné rozvíjať nielen z dôvodov právno-politických a etických, ale aj pragmatických. Vytrácanie sa vzájomnej solidarity vedie k ďalšej fragmentarizácii spoločnosti a znižovaniu sociálnej kohézie. Predložená stratégia tak vníma solidaritu ako obojstranne výhodnú. Solidarita by nemala byť podmieňovaná zásluhovosťou, tá za istých okolností môže byť nástrojom, ak paralelne s jej aplikáciou prichádza ku destigmatizácii, desegregácii a degetoizácii. Princíp je však založený na splnení konkrétnych a transparentných kritérií pre poskytnutie pomoci. Nerešpektovanie tohto princípu vo vzťahu k tým, ktorí nedodržiavajú pravidlá, oslabuje sociálnu solidaritu zo strany ako majority, tak i rómskych komunít a ničí motiváciu sociálne vylúčených a sociálne odkázaných zmeniť svoje postavenie. Nedodržiavanie konkrétnych a transparentných kritérií pre poskytnutie pomoci ničí aj záujem majority meniť svoj pohľad na marginalizované komunity a ničí jej ochotu akceptovať opatrenia na zmenu stavu.

Princíp zákonnosti

Princíp zákonnosti vychádza z rešpektovania Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv a dokumentov, práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie a právnych predpisov Slovenskej republiky s dôrazom na zaručovanie, dodržiavanie a ochranu ľudských práv a základných slobôd. Striktné trvanie na zákonných postupoch však musí byť obojstranné, teda vyžadované od orgánov verejnej správy aj od občanov. Práve chýbajúca striktnosť pri obojstrannom dodržiavaní zákonov vedie k právnej neistote a bezvýchodiskovému stavu vzájomného obviňovania a stigmatizácie členov rómskych komunít.

Princíp partnerstva

Tento princíp úzko súvisí s princípom subsidiarity. Je založený na potrebe spolupracovať a koordinovať úsilie a prostriedky zainteresovaných subjektov, a to ako v rovine horizontálnej (obce a regióny navzájom), tak aj vertikálnej (ministerstvá, regióny, obce). Predpokladom je schopnosť navzájom pozitívne komunikovať a spolupracovať. Vážnym problémom znemožňujúcim efektivitu rozhodovania a riadenia sú koncepčné, kompetenčné, aj implementačné spory. Bez posilnenia partnerstva a vnímania vzájomnej výhodnosti spolupráce nebude možné efektívne posilňovať postavenie rómskych marginalizovaných komunít. Súčasťou partnerstva však musí byť aj cieľová skupina predloženej stratégie. Rómovia celkovo, či rómske komunity bez ohľadu na mieru ich marginalizácie, by mali byť súčasťou rozhodovacích procesov. Na jednej strane sa tak zvyšuje pocit zodpovednosti na strane cieľovej skupiny, na druhej strane sa znižuje rozšírená nedôvera zo strany rómskych komunít.

Princíp komplexnosti

Pre úspešné naplnenie cieľov stratégie je potrebné vyžadovať komplexný a integrovaný prístup pri realizácii opatrení vo všetkých prioritných oblastiach sociálnej a ekonomickej integrácie rómskej populácie a potrebu koordinovaného a systematického prístupu tak na lokálnej, ako aj regionálnej a národnej úrovni. Princíp je založený na potrebe sústrediť úsilie a prostriedky tak, aby bola zabezpečená komplexnosť a primeranosť zvolenej sociálnej intervencie.

Princíp koncepčnosti, systémového prístupu a trvalej udržateľnosti

Tento princíp je založený na potrebe koncepčného a systémového prístupu k riešeniu problematiky vylúčenia marginalizovaných rómskych komunít. Znamená to koncepčne a systémovo postupovať pri identifikovaní sociálnych problémov, pri nachádzaní ich akceptovateľných riešení a pri ich realizácii. Sociálne intervencie musia byť založené na existencii odborných analýz a postupov a realizácii koordinovaných vo vzájomných súvislostiach. Súčasťou koncepčnosti je i podpora odbornosti a depolitizácia riešení a prístupov. Nevyhnutnou súčasťou úspešnosti riešení je aj plánovanie a vyhodnocovanie politík. V prípade preukázania úspešnosti politík je nevyhnutné mať zabezpečené ich kontinuálne pokračovanie. Trvalá udržateľnosť osvedčených programov je predpokladom úspechu. Princíp rešpektovania regionálnych a subetnických charakteristík

Princíp je založený na rešpektovaní regionálnych rozdielov pri zavádzaní inkluzívnych politík. V rámci Slovenska sú regióny s rozdielnymi ekonomickými a následnými sociálnymi parametrami, ktoré sa vo výraznej miere odzrkadľujú na sledovaných ukazovateľoch (zamestnanosť, vzdelanostná úroveň, sociálna odkázanosť, zdravotná situácia a pod.). S tým súvisí aj etnická a náboženská rôznorodosť príslušných regiónov (nie len vo vzťahu majority k Rómom, ale aj vo vzťahu k iným národnostným menšinám a náboženským komunitám). Pri kreovaní politík, je potrebné rešpektovať aj vnútorné subetnické členenie (programy vhodné pre tzv. usadlých Rómov, nemusia byť vhodné pre tzv. olašských Rómov).

Princíp rodovej rovnosti

V záujme odstraňovania existujúcich a predchádzania vytvárania nových rodových nerovností, prijímané politiky musia dodržiavať uplatňovanie rodového hľadiska vzhľadom na fakt, že nijaké opatrenie, nijaká politika, či rozhodnutie, nie je rodovo neutrálne. Je nutné plánovať a vyhodnocovať všetky strategické ciele, opatrenia, aktivity a ich implementáciu z hľadiska dopadu na situáciu rómskych žien, rodové pomery a odstraňovanie nežiadúcich rodových stereotypov, ktoré často bránia rómskym ženám v uplatnení a vedú v konečnom dôsledku k viacnásobnej diskriminácii. Pri implementácii stratégie sa bude využívať duálny prístup v zmysle praxe EÚ: uplatňovanie rodového hľadiska a špecifická podpora žien v oblastiach, v ktorých sú znevýhodnené voči mužom. Pred prijímaním opatrení legislatívneho a strategického charakteru sa bude vykonávať rodová analýza dopadov.

Princíp zodpovednosti a predvídateľnosti

Princíp je založený na nutnosti posilňovať ľudský, kultúrny a spoločenský kapitál v sociálne vylúčených rómskych komunitách. Politiky inklúzie by mali systematicky zvyšovať schopnosti cieľovej skupiny – Rómov celkovo, ako aj všetkých rómskych komunít a v stále väčšej miere participovať na všetkých úrovniach prípravy a realizácie stratégie. V tejto súvislosti pri realizácii rómskej integrácie sa vláda SR zameriava na systémové opatrenia zacielené na aktivizáciu príslušníkov rómskych komunít pred opatreniami založenými na pasívnom prijímaní pomoci.“(str. 11 – 13)

Čo z toho vyplýva?

  1. Napríklad to, že realizátori projektov v teréne by nemali byť šikanovaní dokazovaním uplatňovania 3D princípov pri uskutočňovaní ich projektov, ale naopak, mali by dokladovať ako je ich projekt v súlade s vyššie spomenutými implementačnými princípmi. Dôvod je jednoduchý. Realizátor projektu uskutočňuje projekt vrámci výzvy, ktorá bola nastavená v súlade so strategickými princípmi (princípmi pre tvorcov verejných politík) a keďže projekt uskutočňuje, čiže implementuje, tak by ho mal realizovať v súlade s implementačnými princípmi (zhoda názvu implementačných princípov s implementáciou nie je náhodná).
  2. Všetci, ktorí pripravujú verejné politiky (a sú za to zodpovední), by si mali prečítať strategické dokumenty k týmto politikám. V prípade oblasti integrácie Rómov je to platná Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Vždy lepšie, keď si túto Stratégiu prečítajú neskoro, ako nikdy a nie iba po stranu 9.
  3. Všetci, ktorí pripravujú novú Stratégiu integrácie Rómov 2021 – 2030 by mali porozumieť rozdielu medzi strategickými a implementačnými princípmi.
  4. Niektoré vysvetlenia a odporúčania tohto textu platia aj pre pracovníkov Európskej komisie, ktorí majú na starosti oblasť integrácie Rómov a zvlášť oblasť marginalizovaných rómskych komunít.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?