Dôvera je obojstranný vzťah, ktorý sa nedá vynucovať práve tak, ako sa nedá vynucovať dobrovoľnosť pod nátlakom sankcií. Alebo dá, ale v takom prípade ide o nedobrovoľnú dobrovoľnosť, čiže násilie, resp. v prvom prípade ide o falošnú vynútenú dôveru, čiže nedôveru.
Ak „človek“ považuje jednu skupinu ľudí za užitočných idiotov (pravdepodobne medzi nimi takí aj sú) a potom žiada dôveru, tak ho možno považovať za neužitočného idiota (a pravdepodobne takým aj je). V každom prípade, ťažko takému „človeku“ dôverovať.
Ako dôverovať „človeku“, ktorý na lekárov raz zabudne a inokedy za nimi plače. Ani jedno ani druhé im nepomôže. Lekári potrebujú elementárnu úctu a prirodzenú nefalšovanú dôveru.
Ak „človek“ urobil veľa chýb počas doterajšieho priebehu pandémie (od blúznenia o jarnom lockdowne cez neopodstatnené uzatvorenia rómskych osád až po nepredvídateľné zmeny vlastných rozhodnutí, vrátane počtov osôb na svadbách) a sám nebol disciplinovaným príkladom, ťažko mu dôverovať pri rozhodnutiach oveľa vážnejších a náročnejších.
Ako dôverovať „človeku“, ktorý principiálne nedôveruje iným a o dôvere uvažuje iba jednosmerne. Jednosmerne k sebe. A za nedôveru voči svojmu vystrelenému nápadu sa vyhráža trestom.
Viem si predstaviť, že za peniaze, ktoré budú vynaložené na tento celoštátny vojenský epidemiologický prieskum, by sa mohli opraviť napríklad vetracie a klimatizačné zariadenia v nemocniciach tak, aby sa pacienti bez vírusu nenakazili od iných s vírusom (napríklad vírusom COVID – 19) napriek tomu, že sú na inej izbe, inom oddelení, inom poschodí.
Vyzerá to tak, že v narýchlo rozbehnutom celoštátnom testovaní sa treba zmieriť s tým, že „človek“ si predsa len presadil jeden vlastný sen - celoštátny prieskum, o čom vždy sníval a sem tam blúznil. Ak výsledok tohto prieskumu a jeho dopad pomôže k odstúpeniu „človeka“, peniaze nebudú vyhodené zbytočne a naviac sa ušetrí čas. Čas sú peniaze a tých sa od volieb minulo dosť a dosť sa minulo aj času.
Záverom dve krátke poznámky:
K dospelým ľuďom sa treba správať slušne a nenásilne. Nie všetci občania tohto štátu patria do fan klubu „človeka“ a zožerú všetky jeho nápady a úlety i keď niektoré z nich nemusia byť zlé (nijaký dobrý ma nenapadá, ale uvažujeme teoreticky). Dospelých svojprávnych ľudí netreba urážať a ponižovať, ako keby boli zotročenými poddajnými poslancami vládnej koalície.
Od verejnosti je možné požadovať, prosiť a vymáhať spoluprácu a službu na realizácii akéhokoľvek nápadu (dobrého, alebo zlého) iba do výšky vlastnej kredibility a vieryhodnosti. Celoštátne testovanie so všetkými nutnými opatreniami, je veľmi náročné z množstva rôznych dôvodov. Mám vážne obavy, že kredibilita tohto „človeka“ je príliš malá a ani náhodou nesiaha na požadovanú výšku, ktorú si vyžadujú práve tie vážne a náročné nutné opatrenia pri testovaní. Nedostatok kredibility vznikol jeho vlastnou vinou a jeho vlastnými zásluhami. Preto sa „človek“ utieka k vyhrážkam, kúpenej dobrovoľnosti, postihom a vynútenej dôvere.