Integrácia Rómov a komplexný prístup

Autor: Miroslav Pollák | 22.7.2020 o 12:48 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  715x

Počas obdobia dvoch posledných programovacích období 2007 – 2013 a 2014 – 2020 sa v oblasti integrácie Rómov mnohé veci podarili a mnohé nepodarili. Koniec koncov, ako aj vo všetkých iných oblastiach.

Za zvláštnu zmienku stojí komplexný prístup. Samotná Európska komisia a jej orgány viac krát ocenili tento neľahký prístup, ktorým bolo Slovensko medzinárodne známe a vzorovo prezentované a odporúčané ako príklad. Ako to už býva, situácia nie je čierno-biela a až taká jednoznačná. Dobré myšlienky na začiatku a skutočné výsledky na konci môžu byť od seba veľmi vzdialené. Cieľom článku je pootvoriť tému komplexnosti a bez predsudkov zľahka popísať súvislosti, ktoré túto tému sprevádzali spomínané posledné dve programovacie obdobia. Otvorené a nezaujaté porozumenie komplexného prístupu určite pomôže niektoré chyby neopakovať a samotný prístup vylepšiť.

  1. Obdobie 2007 – 2013

Myšlienka komplexnosti bola riešená cez tzv. Lokálne stratégie komplexného prístupu. Obce, ktoré ich chceli realizovať museli postupovať v dvoch krokoch. Najprv bolo potrebné vypracovať celkovú lokálnu stratégiu obce, ktorá po odobrení Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (USVRK) mohla ašpirovať v konkrétnych výzvach jednotlivých ministerstiev o uskutočnenie parciálnych projektov. Tieto parciálne projekty mohli byť realizované v 6 operačných programoch, ktoré mali svoje špecifické pravidlá, keďže ich spravovali rôzne riadiace orgány na rôznych ministerstvách. Pre minimálne splnenie myšlienky komplexnosti stačilo realizovať jeden tzv. soft projekt (neinvestičný) a jeden tzv. hard projekt (investičný), napr. komunitnú prácu a opravu strechy na základnej škole.

Systém takto nastavenej komplexnosti bol v praxi komplikovaný, nevyvážený, neúplný a v konečnom dôsledku ťažko hovoriť o komplexnosti. Dôkazom nedostatočného komplexného riešenia tohto modelu je skutočnosť, že nepoznáme obec, ktorá by po skončení tohto procesu mala vyriešené svoje ťažkosti a problémy komplexne.

  1. Obdobie 2014 – 2020

Snaha o komplexnosť bola riešená prostredníctvom tzv. Take away balíkov pre 150 vybratých obcí. Základ Take away balíka bol realizovaný síce cez jeden operačný program (čo je výhoda), ale na druhej strane prostredníctvom viacerých výziev, časovo nie vždy zladených a ktoré nie vždy vyhovovali žiadateľom (čo je nevýhoda).

Systém komplexnosti sa stal znovu neprirodzeným a komplikovaným, lebo:

  • Do zoznamu 150 obcí boli obce vybraté direktívne, na základe tzv. objektívneho odborného postupu (dokonca použitím matematického vzorca, ktorého opodstatnenosť použitia nikto nedokázal dôsledne vysvetliť, ale kadekto výber vzorca zahmlieval všeobecnými rečami o úmerách závislosti vylúčenia od vzdialenosti centra obce a počtu obyvateľov komunity). Zdrojom podkladov výpočtu poradia obcí do 150 členného zoznamu bol Atlas rómskych komunít, ktorého poslanie nie je určené na samotnú implementáciu projektov. Príkladom neodbornosti výberu je fakt, že evidentne vylúčená obec Lomnička, sa do zoznamu nedostala, ale dostali sa tam oveľa menej problémové obce, napr. mesto Banská Bystrica, ktorá o účasť ani neprejavila záujem. Po vybratí do zoznamu 150 obcí, boli tieto obce presviedčané, aby vstúpili a zúčastnili sa na realizácii balíčka Take away. Mimochodom, ako a prečo vznikol tento neprirodzený cudzojazyčný názov?
  • Zoznam ponuky balíčka Take away bol opäť direktívne daný, takže niektorým obciam vyhovoval viac, iným menej. Niektoré obce chceli z balíčka niektorú pomoc vo väčšom a iné vôbec nie. V priebehu realizácie projektov sa uvoľňovali striktné podmienky povinnej ponuky Take away balíka projektov.
  • Pre obce mimo zoznamu 150 obcí sa pripravovali zrkadlové výzvy a príležitosti tak, aby aj oni mali možnosť čerpať EU fondy a riešiť integráciu Rómov. Takže vzniká otázka: načo komplikovane poskytovať tie isté možnosti (okrem vysporiadania pozemkov) prostredníctvom dvoch systémov na rôznych ministerstvách v konečnom dôsledku pre všetky obce? A prečo potom nepomôcť všetkým obciam aj s vysporiadaním pozemkov?
  • Čiže celý proces Take away balíkov bol vymyslený a aplikovaný zhora a uplatňovaný kampaňovitým spôsobom voči obciam smerom nadol. Tak, ako to už býva aj pri iných ponukách pomoci štátu samosprávam. Netreba sa čudovať, že na takýto spôsob sú už obce zvyknuté a majú vypestované podmienené Pavlovovské reflexy. Ich správanie je často oportunistické, ale praxou overené. Čo sa hore vymyslí, to oni dole berú, lebo keď dávajú, tak ber, i keď to možno až tak nepotrebuješ. Dôkazom nedostatočného komplexného riešenia tohto modelu je skutočnosť, že nepoznáme obec, ktorá by po skončení tohto procesu mala vyriešené svoje ťažkosti a problémy komplexne.
  1. Obdobie 2021 – 2027

Podľa reakcií vedenia USVRK, všetko nasvedčuje tomu, že v pripravovanom programovacom období bude aplikovaná nejaká nová verzia Take away balíkov. Otázne je, nakoľko direktívnym spôsobom zhora nadol a nakoľko kampaňovito. Ak sa tento spôsob nebude veľmi líšiť od predchádzajúceho, obce budú objektom ďalšej „spartakiády“ a znovu na nich budú padať sťažnosti, že sú nepripravené a starostovia budú obviňovaní, že sú neosvietení, nechápaví a málo aktívni podľa potrieb manažérov jednotlivých výziev. Realizátori výziev a realizátori národných projektov budú presvedčení, že všetko dobre plánujú a nastavujú, akurát v obciach nemajú dostatočné kapacity, nevedia projektovať a manažment v obciach je veľmi slabý a nechápavý. K tejto polovičnej pravde treba doplniť, že aj celoštátny manažment prípravy, nastavenia a realizácie pomoci Európskych štrukturálnych investičných fondov je slabý, pomalý, byrokratický a alibistický. Akurát na rozdiel od obcí má prehnane veľa ľudských kapacít, najmä neodborných. Takže s veľkou pravdepodobnosťou sa raz za čas dočkáme, že proces prípravy a realizácie projektov financovaných z EÚ fondov je veľmi byrokraticky, ale že na jeho vylepšení a zjednodušení sa pracuje.

Čo hrozí?

Hrozí, že s veľkou pravdepodobnosťou bude tretí krát za sebou (tretie programovacie obdobie za sebou) realizovaný komplikovaný spôsob „komplexnosti“, ktorý v skutočnosti komplexným nebude.

Takže sme stále tam isto a teda na začiatku. Vieme čo treba, avšak komplikujeme spôsoby, ako to urobiť. Vymýšľame neprirodzené direktívne sofistikované a drahé spôsoby, ktoré veľmi nepomáhajú a znepríjemňujú život všetkým účastníkom realizácie týchto pomocí.

Čo s tým?

Existuje prirodzený spôsob, ako pomôcť lokalite, komunite, obci na základe odborného spracovania (za účasti verejnosti, participatívne, ...) svojho strategického rozvojového dokumentu (schváleného v obecnom zastupiteľstve, ...). Na základe tohto strategického dokumentu realizovať v tejto lokalite, komunite, obci presne to, čo najviac potrebuje a podľa možnosti všetko v logickej, časovej a efektívnej postupnosti. Táto realizácia je skutočným komplexným riešením. Samozrejme, že takéto riešenie je špecifické pre každú lokalitu, komunitu, obec. Komplexnosť neznamená, že každý robí všetko a každý robí to isté. V každej obcí je komplexné riešenie iné. Takto chápaná komplexnosť je úplne inou filozofiou a vychádza z iného mentálneho nastavenia ako doterajšie Take away balíčky. Takto vnímané komplexné riešenie je náročnejšie pre posudzovateľov aj realizátorov. Aj preto nemôže byť táto komplexnosť povinnou pre všetky obce, ale obce by túto možnosť mali mať. Táto možnosť by mala byť umožnená pre tých, ktorí chcú ísť takouto cestou komplexnosti a riešiť svoje problémy efektívne a v logickej a časovej následnosti. Výsledkom by bolo komplexné, čiže úplné vyriešenie problémov v obci a obec by tieto svoje výsledky komplexnosti už „iba“ udržiavala, zveľaďovala a aktuálne rozvíjala podľa nových potrieb v budúcnosti.

Okrem tejto navrhovanej možnosti pre komplexnosť riešenia integrácie Rómov z marginalizovaných komunít, by jednotlivé konkrétne projekty zo všetkých dôležitých oblastí (najmä bývanie, zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie) boli v obciach realizované najmä prostredníctvom otvorených dopytových výziev. Tieto výzvy by nerozdeľovali obce do rôznych kategórií. Špecificképomoci riešenia problémov by boli s odbornou pomocou riešené prostredníctvom národných projektov. Takouto pomocou je napríklad vysporiadavanie pozemkov.

Spôsobov ako pripraviť komplexný projekt, napr. pre obec, je niekoľko. Už teraz zákon o podpore regionálneho rozvoja kladie povinnosť obciam vypracovať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Zákon o sociálnych službách kladie povinnosť pre každú obec vypracovať komunitný plán sociálnych služieb obce. Od týchto povinností (ak budú urobené poctivo) sa možno odpichnúť a rozpracovať ich do akčných plánov. Poctivo vypracované akčné plány môžu byť obsahovým základom pre spracovanie komplexného projektu v konkrétnej obci.

 

Záverom:

Existujúce prekážky pre realizáciu takto navrhnutého komplexného riešenia nie sú dôvodom neuskutočnenia navrhnutej komplexnosti, ale naopak, komplexnosť je dôvodom pre odstránenie týchto prekážok.

 

logo projektuTento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Vyhne sa Jankovská pre psychické problémy trestu?

Moniku Jankovskú viackrát hospitalizovali.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

V koalícii si zasa vyjadrujú nedôveru (komentár)

Mikulec nemá odísť kvôli Ficovi, ale pre neschopnosť.


Už ste čítali?