Podľa štatútu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ďalej úrad), je úrad poradným a koordinačným orgánom vlády. Táto jeho úloha je nepretržitá, premosťuje parlamentné voľby a trvá celý čas volebného obdobia. Až na jednu výnimku. Po voľbách sa úrad stáva korisťou volebných víťazov a často dochádza k jeho straníckej reprivatizácií. Niekedy aj na úkor odbornosti.
Nezávisle od politických mocenských hier okolo úradu, prináša povolebné obdobie nové nápady a návrhy riešenia aktuálnych čerstvých tém, ale aj otváranie starých večne živých tém. Takouto večne živou témou je otázka kompetencií úradu. Bežnou a často spomínanou verziou je myšlienka o zväčšení kompetencií úradu.
Za zväčšenie kompetencií sa prihovárajú ľudia v teréne, ľudia na lokálnej komunálnej úrovni, ktorých typickými predstaviteľmi sú starostovia. Ich úmysel je pochopiteľný a ľahko zrozumiteľný. Očakávajú od úradu rýchle financie na riešenie svojich problémov, ktoré sa viac alebo menej týkajú spolužitia s Rómami. V dnešnom nastavení im vie úrad pomôcť jedine prostredníctvom dotačnej schémy úradu, ktorá má svoje byrokratické, časové a finančné obmedzenia.
Za zväčšenie kompetencií sa prihovárajú pozorovatelia zvonku, ktorí sú sympatizantmi a radi by videli rýchle výsledky alebo aspoň pružnejšie reagovanie na očividné nedostatky a problémy v teréne. Ich úmysel je úprimný i keď často nedomyslený a naivný.
Za zväčšenie kompetencií sú určite všetci tí, ktorí by radi riadili úrad a mali v rukách väčšiu viditeľnú moc so všetkým, čo k tomu patrí. Najmä viac ľudí pod sebou a viac peňazí vedľa seba. Za zväčšením kompetencií môžu byť „iba“ peniaze a moc.
Doterajšia skúsenosť z existencie úradu nasvedčuje tomu, že zväčšovanie kompetencií úradu nie je dobrým nápadom. Prečo? Odpoveď nie je ťažká.
Správanie štátnej a verejnej správy je charakteristické konzervatívnym prístupom (robíme iba čo musíme a čo nám prikazuje litera zákona). K tomu treba pripočítať neústretové, rezervované až odmietavé správanie profesionálnych pracovníkov a zamestnancov verejnej správy voči rómskej problematike a tiež ich nedostatočnú odbornosť v téme chudoby. Pridajme ešte fakt, že existuje veľa iných lukratívnejších príležitostí ako sú starosti na komunálnej úrovni s integráciou marginalizovaných rómskych komunít. Tento krátky sumár má na svedomí automatické správanie úradov a ich zamestnancov, ktoré sa prejavuje v praxi nechuťou k riešeniu problémov spolužitia s Rómami. V praxi to vyzerá tak, že „ťažkosti s Rómami“ hádže každý na úrad a úrad často nahrádza činnosť všetkých rezortov. Napriek tomu, že nemá žiadnu výkonnú moc. Úrad rieši inkluzívne vzdelávanie, bývanie Rómov a vysporiadavanie pozemkov, zamestnanosť Rómov, finančnú gramotnosť, prevenciu zdravia v osadách, právne poradenstvo, komunitnú a sociálnu prácu, bezpečnosť a prevenciu pred kriminalitou a úžerou, prvú pomoc pri katastrofických udalostiach ... atď. To všetko súbežne s tým, že existuje ministerstvo školstva, ministerstvo práce, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, ... atď. Čo z toho vyplýva?
Ak by mal úrad výkonnú moc a mal by väčšie kompetencie, napríklad tak, že by bol špeciálnym ministerstvom, radosť by určite mali všetky zvyšné rezorty. Tie by sa legitímnejšie a ľahšie zbavili všetkých svojich problémov, ktorých súčasťou sú Rómovia. Výsledok by bol okamžitý. Úrad by bol zahltený množstvom práce a problémov súvisiacich s rómskou problematikou. Na úrade by vznikli odbory pre bývanie, pre vzdelávanie, pre zdravie, pre zamestnanosť, ..., ktoré by kopírovali súčasné rezorty, riešili by tie isté problémy, ale pre cieľovú skupinu Rómov. Výsledkom by bolo zväčšenie vzájomného odlúčenia väčšiny od rómskej menšiny, inými slovami nárast segregácie. Úradu by chýbali financie a rástli by jeho požiadavky. Odbory by sa menili na sekcie a plnili by funkciu akýchsi rómskych ministerstiev. Celý úrad by fungoval ako rómska vláda s rómskymi ministerstvami pre Rómov. Už vieme pre koho a komu by vládla. Bolo by treba už iba určiť miesto jej vládnutia. Takže na rad by prišli úvahy o územnej autonómie pre Rómov. Nie žeby to boli zakázané úvahy, ale treba popísať ciele otvorene a pravdivo.
Ak má byť cieľom snaženia územná autonómia pre Rómov na Slovensku, tak myšlienka vytvorenia samostatného ministerstva pre rómsku problematiku je dobrým prvým krokom.
Chceme územnú autonómiu pre Rómov?
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.