Guldanova axióma[1] platí všade. Aj na Slovensku, aj v predvolebnej kampani, aj počas samotných volieb a s úžasnou samozrejmosťou platí vždy po víťazných aj prehratých voľbách. Jej najjednoduchšia a najzrozumiteľnejšia verzia je nasledovná: „hlavným cieľom zlodeja je, aby ho nechytili“.
Guldanova axióma má niekoľko dôležitých dôsledkov. Hneď prvým dôsledkom je známe Guldanovo tvrdenie, ktorého najjednoduchšia a najzrozumiteľnejšia verzia je nasledovná: „zlodej urobí všetko preto, aby ho nechytili“.
Dôkaz tohto Guldanovho tvrdenia je veľmi jednoduchý. Ak je hlavným cieľom zlodeja nechytenie, tak v prípade najväčšej núdze alebo extrémneho nátlaku, musí zlodej práve kvôli hlavnému cieľu urobiť naozaj hocičo, hoci aj všetko. Ak by to neurobil, mohli by ho chytiť a to si zlodej nemôže dovoliť. Dovoliť by si to mohol iba v prípade, že nechytenie nie je jeho hlavným cieľom, čo je ale spor s Guldanovou axiómou.
Otázkou ostáva, čo je to všetko. Čo všetko je zlodej schopný urobiť len preto, aby ho nechytili. Výpočet všetkého je iný pre zlodejov a iný pre nezlodejov. Pre nezlodejov môže predstavovať vcelku malý zoznam najrôznejších zlých skutkov. Medzi týmito zlými skutkami budú klamstvá, zapierania, nepamätania si, podivuhodné zmeny názorov, účelové zabúdania a náhle rozpamätania sa, falošné obvinenia a udavačstvá, ďalšie krádeže a lúpeže, sprenevery, falšovania, podvody, únosy a v prípade nutnosti (pozri zdôvodnenie vyššie na Guldanovu axiómu a Guldanovo tvrdenie) aj objednávky vrážd, súhlas s vraždami a využitie vrážd vo svoj prospech. Pre zlodejov je zoznam najrôznejších zlých skutkov určite oveľa väčší a oni vedia až aký veľký. Veď predsa musia urobiť všetko preto, aby ich nechytili.
Druhým dôsledkom Guldanovej axiómy je tzv. Povolebné tvrdenie, ktorého najjednoduchšia a najzrozumiteľnejšia verzia je nasledovná: „ak zlodeja nechytia, bude kradnúť ešte viac“. Dôkaz tohto Povolebného tvrdenia je tiež veľmi jednoduchý. Opiera sa o prirodzené ľudské schopnosti a vrodené sklony posúvať hranice dosiahnutého (aj v zlodejstve) a prekonávať prekážky a rekordy v každej ľudskej činnosti (aj v zlodejskej) a dosahovať vždy väčšie a väčšie výkony, výsledky, úspechy a uznania v kolektíve (aj v zlodejskom) a byť lepším a lepším, až najlepším (tiež v zlodejskom zmysle, čiže v množstve nakradnutého).
Oprávnenou otázkou ostáva, prečo sa druhý dôsledok Guldanovej axiómy volá práve Povolebné tvrdenie, keďže je viac ako zrejmé, že v praxi je realizácia tohto tvrdenia imúnna voči času, miestu, nadmorskej výške aj odmeranej teplote. Túto jednoduchú pravdu o univerzálnej platnosti Povolebného tvrdenia pozná každý čitateľ hocikde na Slovensku, ktorý má aspoň niekedy otvorené oči a nemá upchaté uši.
Zdôvodnenie opodstatnenia slova „povolebné“ v názve Povolebného tvrdenia sa opiera o opakovanú skúsenosť s politikmi, ktorí opakovane po sebe zvíťazili vo voľbách. Opakované volebné víťazstvo zlodejov zvyšuje chuť po dosahovaní väčších výsledkov v obore kradnutia a znásobuje apetít zlodejov byť ešte lepšími práve v tomto obore, obore kradnutia. Takéto správanie zlodejov objasňuje veľmi krátka úvaha o povolebnom zlodejovi: ak zlodej, ktorý kradol pred voľbami stovky miliónov eur, tak po vyhratých voľbách bude kradnúť miliardy eur. Pravdivosť tejto úvahy vôbec netreba dokazovať. Ako ináč si má zlodej vysvetliť dôveru voličov, napriek tomu, že kradol stovky miliónov a nikto ho nechytil. Vysvetlí si to jemu vlastným jediným spôsobom tak, že môže kradnúť ešte viac a nesmú ho pritom chytiť. Každé iné vysvetlenie volebného víťazstva je pre zlodeja úplne cudzím, nelogickým a nezrozumiteľným variantom.
Z doterajšieho textu tohto článku vyplýva, že pre zlodejov je veľmi dobrou správou naťahovanie sa o tzv. hodnotových kultúrno etických, liberálnych a konzervatívnych postojoch, naviac pred voľbami (tiež po voľbách), v tábore tých, ktorí majú odstaviť zlodejov a napraviť spravodlivosť. Každé rozbíjanie a delenie tých, ktorí majú odstaviť zlodejov a napraviť spravodlivosť, je pre zlodejov veľmi dobrou správou. Je viac ako isté, že tých, ktorí majú odstaviť zlodejov a napraviť spravodlivosť, budú práve zlodeji rozdeľovať, deliť a popudzovať proti sebe. Napríklad aj tak, že im budú hádzať hodnotové kultúrno etické, liberálne a konzervatívne kostičky a kosti v podobe návrhov odporúčaní, uznesení a zákonov len preto, aby ich (zlodejov) nechytili. V skutočnosti budú zlodejom všetky návrhy ľahostajné práve tak ako aj opak týchto návrhov. Budú to robiť v mene Slovenska a jeho pracujúceho ľudu, čiže kvôli možnosti kradnúť tak, aby ich nechytili. Pretože platí Guldanova axióma, Guldanovo tvrdenie a Povolebné tvrdenie!
[1] František Guldan (nar. 1953 v Nitre) – významný súčasný slovenský polyhistor známy najmä v oblasti nefalšovaného angažovaného umenia, ktorý svojimi občianskymi postojmi kultivuje široký priestor verejného života na Slovensku a myšlienkami obohacuje sociálne a politické vedy o skúmanie slobody
axióma – základná veta, tvrdenie, ktorého pravdivosť sa prijíma bez dôkazov, bez overovania