Podoby s Rumunskom

Autor: Miroslav Pollák | 3.3.2019 o 13:37 | Karma článku: 2,41 | Prečítané:  817x

Problém generačnej chudoby je nezrozumiteľný pre tých, ktorých sa netýka a tiež nezrozumiteľný pre tých, ktorí sú zodpovední za jeho riešenie, ale uprednostňujú riešenie iných problémov, lebo je to pre nich výhodné.

Krajiny strednej a východnej Európy zažívajú obdobie znovuobrodenia, ktorého cieľom je spätné začlenenie sa do Európy. To by bolo skrátene, ale aj tak veľká časť obyvateľov týchto krajín bývalého sovietskeho bloku prežíva trápenie každodenného života a pocit frustrácie z novej a novej nespravodlivosti. V tomto sa ľudia na Slovensku nelíšia od ľudí v Rumunsku. Mnoho obyvateľov obidvoch krajín odišlo za lepšími príležitosťami do zahraničia, pričom zahraničím sú najmä krajiny západnej Európy. Z Rumunska odišlo podľa optimistických odhadov 2 milióny občanov, podľa pesimistických odhadov až 5 miliónov. Ak zvážime, že Rumunsko má oficiálne necelých 20 miliónov obyvateľov, počet emigrantov dosahuje rozpätie 10% až 25% z celkového počtu. V týchto číslach nás Rumunsko veľmi predbieha.

V súčasnosti je Rumunsko predsedníckou krajinou Rady EÚ, čím sa chváli na mnohých veľkých transparentoch po celej krajine, avšak  mnohým ľuďom v krajine to nebráni vyjadrovať kritiku a nespokojnosť so zneužívaním politickej moci. Podobne to bolo na Slovensku počas nášho predsedníctva v druhom polroku 2016.

Pocit nefajčiara je taký, že v Rumunsku sa fajčí oveľa viac ako na Slovensku. Tomuto samovražednému koníčku  sa dosť intenzívne venuje veľa mladých ľudí. Fajčenie na vlakovom alebo autobusovom nástupišti nie je výnimkou.  Skúsenosť  fajčiara aj nefajčiara je taká, že v Rumunsku majú vodiči väčší ohľad voči chodcom a zastavujú v dostatočnom časovom predstihu predtým ako vchádza chodec na cestu. Toto sú malé rozdiely medzi Rumunskom a Slovenskom, z ktorých jeden trošku skracuje život, ale druhý zase skrátený život nekompromisne zachraňuje.

Rumunsko je aj pre Slovensko potvrdením, že medzi najväčšie problémy, ktoré rozvracajú stabilitu štátov strednej a východnej Európy, patrí korupcia, dezinformácie a zväčšujúce sa sociálne rozdiely, pričom zvláštnu kapitolu tvorí extrémizmus. Kvôli korupcii sa ľudia neprestávajú búriť, napriek mnohým trestnoprávnym dôsledkom až po odsúdenia viacerých politických prominentov. Kvôli dezinformáciám ľudia v Rumunsku nenávidia utečencov, ktorí neexistujú a ak sa nejakí vyskytnú, tak krajinou iba prechádzajú a nemajú o ňu žiadny záujem. Problematika sociálnych rozdielov je dlhodobá a potreby jej riešenia presahujú momentálne kapacity domácich zdrojov: mentálnych, ľudských aj finančných. Na nerozoznanie od Slovenska. Pre bližšie pochopenie sa pozrime na konkrétny príklad.

Mesto Sfantu Gheorghe je centrom  jednej zo 41 žúp v Rumunsku s názvom Covasna. Župa patrí počtom obyvateľov (cca 225 000) k menším. Samotné mesto Sfantu Gheorghe má niečo cez 50 000 obyvateľov, pričom väčšinu tvoria Maďari a asi 8% Rómovia. Rómovia žijú v 4 lokalitách, z ktorých najväčšia je Orko. Orko sa nachádza na okraji mesta pod lesom. V tejto chudobnej časti žije asi 1 800 Rómov, ktorí rozprávajú výlučne maďarsky (nikto z nich nevie rómsky a málokto vie rumunsky). Chudoba je navonok viditeľná biednym stavom ciest a chodníkov (väčšinou nespevnených z udupanej hliny) a tiež nestabilnými improvizovanými obytnými stavbami, domami a chatrčami (nelegálnymi, neskolaudovanými, bez súpisného čísla). To najhoršie je ale kultúrna a vzdelanostná úroveň Rómov žijúcich v Orko. Dvaja majú ukončenú základnú školu a negramotnosť nie je zriedkavým javom. Päť veľkých rodín žije medzi sebou v neustálom napätí a lokalita nemá prirodzených lídrov. Ak sa niekto dostane na istú sociálnu úroveň a má prácu alebo má dostatočné zručnosti, opúšťa Orko. Takže lepší a zručnejší odchádzajú, lokalita sa prepadáva hlbšie a hlbšie, počet detí sa zväčšuje, škola nestačí, komunitné centrum nestíha. V Orko pracuje niekoľko mimovládnych neziskových organizácií, z ktorých je najaktívnejšia katolícka Charita a Maltézsky kríž. Sociálni pracovníci majú rozdelené skupiny detí a dospelých, takže prevádzka vo veľkom komunitnom centre (bývalá budova určená na športové aktivity, vrátane telocvične) beží bez prestávky. Stále to nestačí. Našťastie, mesto nie je pasívne a snaží sa organizovať spoluprácu aj  s ďalšími neziskovými organizáciami. Najčerstvejším príkladom je realizácia kurzov a školení pre vytipovaných mladých a dospelých obyvateľov Orko s najlepšími predpokladmi, ktorých účelom je dosiahnutie zručností overených a potvrdených renomovanou  školiacou agentúrou. Úspešní absolventi majú najväčšiu šancu získať legálnu pravidelnú prácu s podporou mesta. Táto aktivita je prvou svojho druhu v meste Sfantu Gheorghe. Ak sa podarí, mesto bude povzbudené k uskutočňovaniu ďalších aktivít v rámci pripraveného plánu zameraného na riešenie problémov znevýhodnených lokalít a života ich ľudí. Úspech je viac ako potrebný, pretože samotní pracovníci odboru rozvoja mesta a regiónu potvrdzujú, že etnické komunity v meste sa navzájom od seba izolujú a dokonca sa vzďaľujú.

Výhody aj nevýhody, úspechy aj ťažkosti pri riešení problémov znevýhodnených lokalít v Rumunsku a na Slovensku sú podobné. Niekoľko nadšencov sa s veľkým nasadením a na vlastný úkor snaží pomôcť odstrániť hroznú situáciu chudoby, v ktorej žijú miestni ľudia. Mnohí z nich nežijú v obyčajnej situačnej chudobe, ale narodili sa a žijú v generačnej chudobe. Problém generačnej chudoby je nezrozumiteľný pre tých, ktorých sa netýka a tiež nezrozumiteľný pre tých, ktorí sú zodpovední za jeho riešenie, ale uprednostňujú riešenie iných problémov, lebo je to pre nich z rôznych dôvodov výhodnejšie. Nečudo, že lokálna akčná skupina nadšencov v meste Sfantu Gheorghe má a bude mať nekonečné administratívne problémy pri presadzovaní svojho komplexného prístupu riešenia ťažkostí znevýhodnených lokalít v meste. Celkom ako na Slovensku. Ťažkosti spomínaných nadšencov zo Sfantu Gheorghe sa veľmi podobajú ťažkostiam, s ktorými zápasí  nezisková organizácia ETP Slovensko v Košiciach na presadenie „Koncepcie komplexného riešenia situácie na sídlisku Luník IX“. Doterajšie mechanizmy riadenia finančných tokov európskych štrukturálnych fondov dokazujú, že skutočné, úprimné a odborné riešenie problémov obyvateľov sociálne znevýhodnených marginalizovaných komunít na Slovensku (a tiež v Rumunsku a ďalších krajinách strednej a východnej Európy) je možné iba z vlastných zdrojov a nie zo zdrojov EÚ. Na to ale treba veľkú odvahu, chuť a zodpovednosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Slovensko už počúva Gorilu, Penta ju neumlčí

Haščák sa pokúšal riadiť štát bez toho, aby ho tým poveril čo i len jeden volič.


Už ste čítali?