Advokát Peter Kubina jasne vysvetlil (V utajenom režime?, Denník N, 13.2.2019), že poslanec, ktorý pri výkone svojho mandátu hlasuje o čomkoľvek (výnimkou sú snáď iba hlasovania o parlamentných funkciách v samotnom parlamente), týmto svojím hlasovaním nevykonáva svoje volebné právo ako občan, ale vykonáva verejnú moc ako ústavný činiteľ. A výkon verejnej moci musí byť transparentný a verejne kontrolovateľný na rozdiel od výkonu volebného práva občana, ktorý je tajný.
Ako je možné, že minimálne po vysvetlení týchto rozdielov medzi výkonom volebného práva a výkonom verejnej moci, nikto v poslaneckom klube SMERu v NR SR nepochopil zdôvodnenie opodstatnenosti verejného hlasovania v prípade voľby kandidátov na Ústavný súd? Ako je možné, že všetci poslanci SMERu (okrem jedného, ktorý sa možno pomýlil) sa správali naďalej zhypnotizovane aj v prípade druhej opakovanej voľby? Ako je možné, že poslanci SMERu opakovali mantru o tom, že sa nestotožnili s verejným hlasovaním? Ako je možné, že niektorí dokonca tvrdili, že nenašli ani jedného vhodného kandidáta a snažili sa pri tom vyzerať vážne (Ľubomír Vážny)? Alebo si po rokoch spomenuli na November 89 a tvrdili, že tajná voľba je jeho výdobytkom (Erik Tomáš)? Ako je možné, že ešte aj v nedeľu po voľbách v televíznych reláciách o politike opakujú výhodu tajného hlasovania a argumentujú príkladom tajnej voľby funkcionárov v parlamente a nevidia v tom rozdiel? Ako je možné, že sa takto vrcholní predstavitelia SMERu správajú stále rovnako a dookola? Ako je možné, že sa tak správa podpredseda SMERu – neprávnik (Juraj Blanár), ako aj kandidát SMERu na prezidenta s dvomi právnickými diplomami (Maroš Šefčovič)?
Ponúkam vysvetlenie, ako z môjho pohľadu hodnotím túto kolektívnu myšlienkovú paralýzu viacerých členov SMERu pred voľbami, počas volieb aj po voľbách kandidátov na ústavných sudcov. Najmä však ponúkam svoje vysvetlenie davového správania sa poslancov s prázdnym hlasovacím lístkom. Vysvetlenie je v dvoch krátkych krokoch:
1.poslanecký klub SMERu vykazuje znaky politickej sekty,
2.poslanecký klub SMERu ovláda človek, ktorý vykazuje znaky psychopatie.
Súhrnne: človek vykazujúci znaky psychopatie vedie politickú stranu, ktorá vykazuje znaky politickej sekty.
V porovnateľnej situácií sa ocitol počas prvého dvojročného volebného obdobia 1990 - 1992 po Novembri 89 vo vtedajšej Slovenskej národnej rade lekár Peter Tatár, poslanec za VPN. Peter Tatár za vyslovenie podobnej domnienky voči premiérovi Vladimírovi Mečiarovi schytal množstvo nenávistnej reakcie od zástupcov obrovského fanklubu vtedajšieho predsedu vlády. S odstupom času by dnes už Petrovi Tatárovi protirečilo iba zopár ľudí.
Pre bližšie porozumenie vyššie uvedenej úvahy ponúkam niekoľko výpisov z rôznych internetových slovníkov na tému psychopatie a tému sekty.
Psychopat je nevyvážená, neharmonická osobnosť, u ktorej niektoré črty sú príliš zdôraznené a iné potlačené; mimoriadne pestrá škála prejavov od povahových odchyliek neškodného čudáctva až po násilné antisociálne správanie. (Wikipedia)
O psychopatoch sa neuropatológ a spisovateľ MUDr. František Koukolík, DrSc vyjadruje takto: „Životné ciele psychopatov bývajú moc, majetok, sex, ale tým najzákladnejším cieľom je iba jeden – moc, a to pokiaľ možno absolútna, samoúčelná moc.“
Klinický psychológ Gabriel Hruštič si myslí, že „Je pre nich prakticky nemožné odolať pozlátku moci,“
Preston Mi, expert na efektivnú komunikáciu, uviedol pre server Psychology Today 7 vlastností, podľa ktorých odhalíte psychopata vo svojom okolí skôr, než duševne vykrvácate na následky jeho drastických praktík:
1.Patologické klamstvá a manipulácia,
2.Nedostatok morálky a sklon k porušovaniu pravidiel,
3.Žiadna empatia a srdce z ľadu,
4.Narcizmus a pocit vlastnej nadradenosti,
5.Majster psychologickej šikany,
6.Nedostatok ľútosti a štylizovanie sa do role obete,
7.Svoje psychopatické rysy nemusí prejavovať vždy a proti všetkým.
Samozrejme, že autor popisuje jednotlivé charakteristiky psychopata aj bližšie.
Pojem sekta môže mať často tiež negatívny význam alebo použitie.[5] Napríklad Zdeněk Vojtíšek zhrňuje, že užitie slova sekta mimo sociologickú alebo spoločensko - vednú oblasť má hneď niekoľko negatívnych konotácií s ohľadom na konkrétneho hovorcu. Medzi kresťanmi rôzneho vyznania môže sekta znamenať negatívne označenie rôznych nepravoverných skupín. V rámci sekulárneho verejného diskurzu je sekta spojovaná napríklad s vymývaním mozgov a podobne.[53]
Od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia boli ako sekty označované organizácie, ktoré svojim členom údajne vymývajú mozog[56].
Záver:
Ak by platilo, že tajné hlasovanie o voľbe kandidátov na ústavných sudcov je správne, tak rovnako správnym by bolo aj utajenie výsledku týchto tajných volieb a následne aj tajné menovania sudcov zo strany prezidenta s utajením ich mien a tiež by bolo ad absurdum logické, aby aj 12 ročná činnosť tajných ústavných sudcov prebiehala celý čas v utajení. Keď tajne, tak poriadne.