reklama

Lámanie svedomia

Stále to isté, stále dokola, znovu a znovu. Lámanie svedomia! V neslobodnom aj v skoroslobodnom režime.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Neslobodný totalitný režim láme slobodných jednotlivcov rôznym spôsobom. Rôzne úspešne a rôzne dlho. Kým vládne, tak to robí neprerušene bez prestávky, až do svojho konca. Keď režim padne, jeho vládcovia ak stihnú zutekajú. Polámané obete sa začnú narovnávať, naprávať a očisťovať. Niektoré to zvládnu, väčšina nie. Zlomeniny ostanú zlomeninami aj naďalej, so svojimi zvykmi a svojou zotrvačnosťou.

V skoroslobodnom posttotalitnom režime, v nezrelej demokracii, vládna moc túžiaca po neprerušenom a neobmedzenom panovaní, láme občanov tiež. Láme ich na všetkých miestach a všetkých pozíciách, na ktoré má dosah. Prekážkou sú pre ňu svojprávni, vnútorne slobodní jednotlivci. Vie, že ich treba zlomiť. Slobodní ľudia predstavujú živú alternatívu predstaviteľom falošnej skorumpovanej demokracie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezamestnaného nútia prijať ponižujúce a nevýhodné podmienky. Korumpujú všetkých, alebo to aspoň skúšajú. Zamestnaného nútia súhlasiť s pravidlami, podľa ktorých protekční nemusia pracovať a pracujúci nie sú spravodlivo ohodnotení. Naopak, protekční pochlebovači sú finančne zvýhodnení.

Najčastejšia forma lámania svedomia sa nezmenila. Je rovnaká dlhé roky a skoro isto celé storočia a možno ešte dlhšie. Nadriadený núti podriadeného súhlasiť s nemorálnosťou, ktorá legitimizuje ďalšie posilňovanie moci nadriadeného. Za odplatu umožňuje podriadenému udržať sa na svojej pracovnej pozícii, slúžiacej v prvom rade nadriadenému a až potom existenčným požiadavkám podriadeného. Občas je s tým spojená sladká almužna v podobe prémií. Zriedkavejšie aj povýšenie, ktoré so sebou zákonite prináša vyššiu dávku podriadenia a teda opakované, s tým súvisiace ešte väčšie lámanie svedomia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V praxi vyzerá výsledok lámania tak, že každý na pracovisku vie o krádeži, zneužívaní moci, nedodržiavaní zákonov, ale všetko beží tak ako predtým. Nič zvláštne sa nedeje, nikto na nič neupozorňuje. Okrem pár bielych vrán. Pracovný kolektív polámaných ľudí plní pracovné plány v tichosti a ponížení. Občas so zaťatými zubami vykazuje aj nadprácu. 

Pracoviskom môže byť ulica s aktivačnými prácami na vidieku, ako aj ministerstvo v hlavnom meste. Podriadeným môže byť nezamestnaný na pomocných prácach ako aj člen vlády. To, či kvôli nejakým výhodám podriadení obetujú svedomie, závisí na nich. Každý z nich má na to veľa príležitostí, veľa dôvodov a veľa vlastných ospravedlnení. Našťastie, aj na odmietnutie straty svedomia existujú vážne dôvody. Rozhodnutie závisí na každom z nás. Nie na osude. Všetci to na svojom pracovisku a vo svojom okolí dobre poznáme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skutočnosť tragického javu lámania svedomia vysvetľuje nepochopiteľný postoj a prekvapivé správanie mnohých ľudí, od ktorých by sme to nečakali.

Na jednej strane, uznávaná vedkyňa vo funkcii ministerky nedokáže jednoznačne odsúdiť krádež duchovného vlastníctva len preto, že ide o šéfa strany, ktorá ju nominovala.

Na druhej strane, slobodný umelec, bývajúci v opakovane vyhorenom dome kdesi pod lesom nad Svätým Jurom, má silu a odvahu vyjadriť svoj postoj ku tolerovanému zlu (rozumej: k aktuálnym spoločenským udalostiam) nezávisle od toho, kto a kedy v tejto krajine vládne.

Prečo niekto obstojí a iný zlyhá?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stále to isté! Ako v období normalizácie pred rokom 1989, tak aj v období dnešnej „normalizácie 2.0“ (toto označenie pre dnešnú normalizáciu použil ako prvý Ľubomír Morbacher) po vražde novinára na jar 2018 a po následnej kozmetickej výmene na čele Slovenskej vlády.

Dvadsaťročné obdobie normalizácie jasnozrivo charakterizoval Tomáš Halík: „Doba normalizácie bola strašná, strašnejšia, ako sa mnohým ľuďom zdalo a zdá, dokonca by som ju označil za najstrašnejšiu v celých moderných dejinách našej krajiny - z jedného jediného, ​​lenže najdôležitejšieho aspektu: zdevastovala morálne klímu našej krajiny viac ako dve svetové vojny, aj ako neporovnateľne krutejšie päťdesiate roky stalinského teroru.“

Tomáš Halík hovorí: „... dvadsať rokov lží, predstierania, kompromisov, korupcie, keď sa k moci ľahko dostávali najneschopnejší a najbezcharakternejší ľudia a iní boli podozriví už len preto, že boli schopní a charakterní - to skrivilo chrbtice ...“ „Zlo bolo plazivé a dobre zamaskované, nastupovalo po malých krôčikoch, počítalo s únavou ľudí. Boli sme ako žaby v hrnci, v ktorom teplota vody stúpa takmer nepozorovane. Cenzúra médií, rušenie inštitúcií, práv a slobôd, výpovede z práce - to všetko prichádzalo postupne, často s komentárom, že ide o dočasné opatrenia, až sa rozzúrený ruský medveď zas trochu upokojí: hlavne nedráždiť, neriskovať "nedozerné následky". Ale ten nedozerný následok spočíval v tom, koľko ľudí na to pristúpilo.“

Lámanie svedomia bolo zlom, je zlom a bude zlom! Vždy a všade!

Na ulici pri aktivačných prácach, aj v kancelárii na ministerstve. Pred Novembrom 89, aj po ňom. Medzi nezamestnanými aj medzi ministrami. Lámanie svedomia je nástrojom udržania moci v období každej normalizácie.

Čím dlhšie trvá obdobie normalizácie, tým viac zlomených ľudí.

Miroslav Pollák

Miroslav Pollák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  400x

Som presvedčený, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor menšín. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu