Predsudky a mýty voči Rómom sú rôzneho druhu, typu, pôvodu, ale skoro vždy toho istého účelu. Uhádnuť tento cieľ nie je až také ťažké. Skrátene povedané je to nechuť, odpor, sem tam strach, skoro vždy nenávisť a dosť často obavy zo straty vlastného pohodlia, podobné nepríjemnému pocitu z utečencov, ktorým treba poskytnúť aspoň materiálne minimum, aby vôbec prežili. Poskytnúť minimum totiž znamená zobrať z nášho, čiže na náš úkor a teda na môj úkor. Tu ale všetky žarty končia, pretože na cudzí, alebo anonymný spoločný úkor, to by až tak neprekážalo, to poznáme, s tým sme zmierení. Ale nie na môj osobný úkor, to nikdy! Ukradnuté milióny a celkovo miliardy na rôznych tendroch, zmanipulovaných verejných obstarávaniach, neoprávnených poľnohospodárskych podporách, rýchlych vojenských nákupoch pod tlakom času, nehoráznych IT zákazkách na polofunkčné portály a nepohodlný elektronický servis atď, atď obyčajnému človeku nevadia. Ide o príliš veľké čísla nakradnuté neRómami a na to sme už zvyknutí celkom ako tie Pavlovove psy. Na druhej strane, ešte stále nemáme vypestované podmienené reflexy odpustenia previnení voči Rómom z osady za zmiznuté jablká a zemiaky. Presne vieme, že sú to ich vážne prehrešky voči siedmemu božiemu prikázaniu „nepokradneš“ a v tom predsa máme jasno, veď nás to učia od malička.
Mnohé predsudky a mýty voči Rómom sú spájané s ich etnicitou. Sú to väčšinou jednoduché tradované „ľudové múdrosti“, ktoré prežili až do dnešných čias typu „Rómovia sú takí a takí“. Myslí sa tým paušálne na všetkých Rómov. Kto z nás nepočul „samozrejmosti“ typu „Rómovia sú dobrí kováči“, „čo Róm, to muzikant“, „Rómovia obchodujú s koňmi“ alebo „Rómovia majú radi oheň“, „Rómovia sú poverčiví, veria na veštenie“ a ďalšie iné.
Niektoré predsudky a mýty sa viažu na ich chudobu a sociálne postavenie. Aj dnes môžeme počuť: „Rómovia žobrú“, „Rómovia kradnú“. To mätúce čo sa odohráva dnes, je vznik a pestovanie novodobých falošných mýtov podporovaných novými informačnými cestami elektronických médií a sociálnych sieti. Vznikajú nové virtuálne pravdy. Napríklad: „Rómovia žijú z našich daní“, „Rómom sa nechce robiť“, „problémy Rómov by sa vyriešili, keby konečne začali pracovať” a podobne. Niekedy vznikajú dokonca nové virtuálne slovné spojenia typu „rómska kriminalita“. V podstate ide vždy o ten istý odkaz: „Rómovia žijú na náš úkor“.
Na šírení týchto nových cielených predsudkov a mýtov voči Rómom je zákerné ich zovšeobecňovanie a spájanie s rómskou etnicitou. Výsledkom sú tvrdenia, ktoré sa týkajú všetkých Rómov, pričom takéto tvrdenia sa dokazujú niekedy iba jedným okázalo nájdeným a zvýrazneným príkladom. Sto krát opakované „Rómovia využívajú sociálny systém“ sa stáva virtuálnou pravdou napriek tomu, že žiadny zákon na Slovensku nie je postavený na etnickom princípe. Neexistuje zákon, ktorý by platil pre Rómov a neplatil pre neRómov a naopak. Naviac, podľa účtenky za služby štátu na jedného občana pre rok 2018 je z celkovej sumy 6 326 eur vynaložených na pomoc v hmotnej núdzi iba 31 eur, čo je menej ako pol percenta (údaje podľa INESS), pričom aj na tejto pomoci sú Rómovia zastúpení necelými 30 percentami. Takže zjavnú väčšinu pomoci v hmotnej núdzi poberajú neRómovia, o čom virtuálne pravdy nehovoria. Ak by mali platiť falošné tvrdenia voči Rómom všeobecne, t.j. mali by mať etnický pôvod, tak tvrdenie „Rómovia majú veľa detí kvôli poberaniu finančnej podpory“ by platilo aj pre integrovaných Rómov, ktorých je z celkového počtu vyše 402 840 (podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2013) asi polovica. To už ale evidentne nie je pravdou, pretože títo Rómovia sú začlenení do väčšinovej spoločnosti ako súčasť jej strednej triedy. Naopak, pravdou je, že z pohľadu štatistiky boli a sú mnohodetné rodiny typickým prejavom chudoby. Toto tvrdenie platí o to viac pre generačnú chudobu. A takými rodinami bola väčšina rodín na slovenskom vidieku medzi vojnami v minulom storočí a v niektorých regiónoch aj po 2. svetovej vojne. To čo platí pre chudobných ľudí, nemusí platiť (a ani neplatí) paušálne pre ľudí ľubovoľného etnika a národnosti. Správanie chudobných ľudí nejakého etnika alebo národa nemôžeme považovať za správanie celého etnika, resp. národa. Situácia na Slovensku je taká, že najväčšími komunitami, ktoré trpia chudobou, dokonca generačnou chudobou, sú marginalizované rómske komunity, pričom mnohé z nich sú naviac segregované. Podľa Atlasu rómskych komunít 2013 žije v segregovaných rómskych osídleniach 68 540 Rómov, čo je 17 percent všetkých Rómov, občanov Slovenska. Aj keby sme našli v týchto osídleniach príklady akokoľvek nevhodného správania, nemôžeme toto správanie zovšeobecniť na všetkých Rómov.
Áno, za väčšinou falošných predsudkov a mýtov voči Rómom stojí chudoba, často generačná chudoba, ale nie etnicita. Mnohé tieto predsudky môžeme ľahko vyvrátiť alebo aspoň vysvetliť podľa vzoru nasledovného príkladu: „Ak trojročné rómske dieťa chodí bosé v zime po snehu, tak nie preto, že je otužilé, ale preto, že nemá topánky.“
