Mosty z chudoby

Autor: Miroslav Pollák | 9.8.2018 o 11:11 | Karma článku: 10,15 | Prečítané:  5445x

Prečo je starosť o strednú vrstvu dôležitá? Stabilita spoločnosti stojí na strednej vrstve. Stredná vrstva určuje chod a smerovanie demokratickej krajiny, lebo je najväčšia a rozhoduje vo voľbách. 

Nie je až takou výnimočnosťou dočítať sa každý týždeň v obľúbených aj neobľúbených novinách a časopisoch o narastajúcom rozdiele medzi najbohatšími a chudobnými, čiže medzi nimi a nami všetkými. Stred začína chýbať a v denných správach absentuje. V podstate nám môže byť jedno, či je pravdou, že 10% najbohatších ľudí vlastní majetok ako 90% zvyšných, alebo či 100 najbohatších ľudí vlastní toľko ako 3 miliardy najchudobnejších. Pravdou je, že tendencia je zlá a rozdiel narastá. Čo nevieme, je veľkosť majetku strednej vrstvy spoločnosti a jeho pomer k najbohatším a k najchudobnejším. Dokonca ani nevieme, odkiaľ pokiaľ je stredná vrstva, akurát správne tušíme, že do nej patríme a že na tom stredná vrstva nie je veľmi dobre.

Koho by už ale zaujímal nejaký stred? Kto by dočítal článok o normálnosti priemeru? Kto by dopozeral televízny šot o normálne žijúcich ľuďoch s priemernými príjmami bez výnimočných ťažkostí a škandáloch v priemernej krajine? Väčšina informácií a mediálneho záujmu je o okrajových javoch spoločnosti. Čím viac na okraji, tým lepšie. Lebo sledovanosť, lebo čítanosť, lebo náklady, lebo predaj, lebo zisky, ... Takže o tom, čoho je najviac a čo je v strede, sa dozvieme najmenej, ale zato celkom presne a zaokrúhlene v štatistikách. Aspoň tak, lebo podľa toho sa pripravujú makroekonomické podklady pre realizáciu verejných politík.

Prečo je starosť o strednú vrstvu dôležitá? Lebo zväčšujúce sa sociálne a ekonomické rozdiely medzi spoločenskými vrstvami a sprevádzajúci úpadok strednej vrstvy spoločnosti oslabuje prirodzené mechanizmy spolužitia občanov, likviduje občiansku solidaritu a v konečnom dôsledku ohrozuje demokraciu v krajine. Stabilita spoločnosti stojí na strednej vrstve. Stredná vrstva určuje chod a smerovanie demokratickej krajiny, lebo je najväčšia a rozhoduje vo voľbách. Chudobná vrstva voľbám neverí a bohatá vrstva robí všetko preto, aby z volieb osobne profitovala. Dôsledok je jasný: ak sa prepadne stredná vrstva a výrazne sa oslabí jej vplyv, spoločnosť stratí svoju súdržnosť a sebazáchovu, oslabí sa sociálny kapitál v celej krajine, narastie vplyv a moc extrémistov a charakter spoločnosti sa zmení z demokratického na oligarchický.

Ako sa brániť spomínaným ohrozeniam? Posilňovať strednú vrstvu a rozširovať jej rady. Odstraňovať chudobu a posúvať ju do strednej vrstvy. Robiť všetko preto, aby sa stredná vrstva neprepadávala a nezmenšovala. Naopak, robiť všetko preto, aby sa chudobná vrstva posilňovala tak, aby sa z nej stávala aspoň slabšia stredná vrstva. Jasné, táto úloha nie je ľahká. Prečo?

Fungovanie štátu a všetkých jeho inštitúcií je založené na pravidlách strednej vrstvy. Tieto pravidlá sú oficiálne dané zákonmi a predpismi, ale podstatný duch fungovania spoločnosti sa opiera o nepísané pravidlá rôznych zvyklosti, princípov a hodnôt, ktoré v priebehu dlhého obdobia vytvorila pre svoje potreby stredná vrstva. Jej pravidlami sa riadia úrady, školy, média, obchody, kultúrne inštitúcie, šport, reklama a dokonca aj používanie formálneho jazykového štýlu v oficiálnom styku, skrátka všetko hlavné s čím sa každý deň priamo alebo skryto, otvorene alebo v náznakoch stretávame. Človek, ktorý patrí do chudobnej vrstvy, neovláda pravidlá strednej vrstvy a formálny jazyk, ktorý táto vrstva používa (nemyslíme na spisovný jazyk, hoci niekedy aj ten môže byť prekážkou napríklad pre deti žijúce v segregovaných rómskych osadách). Človek, ktorý naviac žije v generačnej chudobe (a nemôže zato práve tak ako my nemáme zásluhu na tom, že sme sa narodili rodičom v strednej vrstve), je znevýhodnený viacnásobne tým, že nemá príklady a nemá pozitívne vzory okolo seba. Všetky jeho osobné zdroje (nielen finančné, ale aj emotívne, duchovné, zdravotné, mentálne, motivačné, ...) sú zanedbané a nerozvinuté (veď predsa žije v nemotivačnom, zanedbanom prostredí komunity, ktorá neoplýva výrazným sociálnym kapitálom).

Čo s tým? Na každej úrovni musíme hľadať mosty z chudoby pre ľudí žijúcich v chudobnej vrstve. Mosty musíme hľadať individuálne vlastnou osobnou pomocou. Mosty musíme hľadať spoločne v našej komunite a v obci/meste kde žijeme. Mosty musíme hľadať v organizácií, kde pracujeme. Mosty musíme hľadať na celospoločenskej regionálnej a štátnej úrovni, čo je nemožné, ak sme pasívni a ľahostajní. Táto neľahká práca je na jednej strane súčasťou osobnej zodpovednosti voči spoločnosti, ale zároveň môže byť praktickým prejavom našej solidarity voči ľuďom, ktorí žijú celkom blízko pri nás a pritom sú veľmi vzdialení.

Je zrejmé, že nestačí iba hľadať mosty z chudoby, ale treba čím skôr tieto mosty aj stavať. Nie len kvôli ľuďom v chudobe, ale aj kvôli nám samým.

Text odznel na Rádiu Devín 3.7.2018

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Investigatíva Adama Valčeka

Kočner tentokrát svoj biznis nedokonal, od Unipharmy chcel 45 miliónov

Penta odmieta, že by sa spojila s Kočnerom, aby položili Unipharmu.

Stĺpček šéfredaktorky

Kočner predsa len niečo po sebe zanechá

Od Kočnera dávajú ruky preč aj tí, ktorí mu v minulosti požičiavali.


Už ste čítali?