Mosty z chudoby

Autor: Miroslav Pollák | 9.8.2018 o 11:11 | (upravené 10.9.2018 o 17:29) Karma článku: 10,14 | Prečítané:  5732x

Prečo je starosť o strednú vrstvu dôležitá? Stabilita spoločnosti stojí na strednej vrstve. Stredná vrstva určuje chod a smerovanie demokratickej krajiny, lebo je najväčšia a rozhoduje vo voľbách. 

Nie je až takou výnimočnosťou dočítať sa každý týždeň v obľúbených aj neobľúbených novinách a časopisoch o narastajúcom rozdiele medzi najbohatšími a chudobnými, čiže medzi nimi a nami všetkými. Stred začína chýbať a v denných správach absentuje. V podstate nám môže byť jedno, či je pravdou, že 10% najbohatších ľudí vlastní majetok ako 90% zvyšných, alebo či 100 najbohatších ľudí vlastní toľko ako 3 miliardy najchudobnejších. Pravdou je, že tendencia je zlá a rozdiel narastá. Čo nevieme, je veľkosť majetku strednej vrstvy spoločnosti a jeho pomer k najbohatším a k najchudobnejším. Dokonca ani nevieme, odkiaľ pokiaľ je stredná vrstva, akurát správne tušíme, že do nej patríme a že na tom stredná vrstva nie je veľmi dobre.

Koho by už ale zaujímal nejaký stred? Kto by dočítal článok o normálnosti priemeru? Kto by dopozeral televízny šot o normálne žijúcich ľuďoch s priemernými príjmami bez výnimočných ťažkostí a škandáloch v priemernej krajine? Väčšina informácií a mediálneho záujmu je o okrajových javoch spoločnosti. Čím viac na okraji, tým lepšie. Lebo sledovanosť, lebo čítanosť, lebo náklady, lebo predaj, lebo zisky, ... Takže o tom, čoho je najviac a čo je v strede, sa dozvieme najmenej, ale zato celkom presne a zaokrúhlene v štatistikách. Aspoň tak, lebo podľa toho sa pripravujú makroekonomické podklady pre realizáciu verejných politík.

Prečo je starosť o strednú vrstvu dôležitá? Lebo zväčšujúce sa sociálne a ekonomické rozdiely medzi spoločenskými vrstvami a sprevádzajúci úpadok strednej vrstvy spoločnosti oslabuje prirodzené mechanizmy spolužitia občanov, likviduje občiansku solidaritu a v konečnom dôsledku ohrozuje demokraciu v krajine. Stabilita spoločnosti stojí na strednej vrstve. Stredná vrstva určuje chod a smerovanie demokratickej krajiny, lebo je najväčšia a rozhoduje vo voľbách. Chudobná vrstva voľbám neverí a bohatá vrstva robí všetko preto, aby z volieb osobne profitovala. Dôsledok je jasný: ak sa prepadne stredná vrstva a výrazne sa oslabí jej vplyv, spoločnosť stratí svoju súdržnosť a sebazáchovu, oslabí sa sociálny kapitál v celej krajine, narastie vplyv a moc extrémistov a charakter spoločnosti sa zmení z demokratického na oligarchický.

Ako sa brániť spomínaným ohrozeniam? Posilňovať strednú vrstvu a rozširovať jej rady. Odstraňovať chudobu a posúvať ju do strednej vrstvy. Robiť všetko preto, aby sa stredná vrstva neprepadávala a nezmenšovala. Naopak, robiť všetko preto, aby sa chudobná vrstva posilňovala tak, aby sa z nej stávala aspoň slabšia stredná vrstva. Jasné, táto úloha nie je ľahká. Prečo?

Fungovanie štátu a všetkých jeho inštitúcií je založené na pravidlách strednej vrstvy. Tieto pravidlá sú oficiálne dané zákonmi a predpismi, ale podstatný duch fungovania spoločnosti sa opiera o nepísané pravidlá rôznych zvyklosti, princípov a hodnôt, ktoré v priebehu dlhého obdobia vytvorila pre svoje potreby stredná vrstva. Jej pravidlami sa riadia úrady, školy, média, obchody, kultúrne inštitúcie, šport, reklama a dokonca aj používanie formálneho jazykového štýlu v oficiálnom styku, skrátka všetko hlavné s čím sa každý deň priamo alebo skryto, otvorene alebo v náznakoch stretávame. Človek, ktorý patrí do chudobnej vrstvy, neovláda pravidlá strednej vrstvy a formálny jazyk, ktorý táto vrstva používa (nemyslíme na spisovný jazyk, hoci niekedy aj ten môže byť prekážkou napríklad pre deti žijúce v segregovaných rómskych osadách). Človek, ktorý naviac žije v generačnej chudobe (a nemôže zato práve tak ako my nemáme zásluhu na tom, že sme sa narodili rodičom v strednej vrstve), je znevýhodnený viacnásobne tým, že nemá príklady a nemá pozitívne vzory okolo seba. Všetky jeho osobné zdroje (nielen finančné, ale aj emotívne, duchovné, zdravotné, mentálne, motivačné, ...) sú zanedbané a nerozvinuté (veď predsa žije v nemotivačnom, zanedbanom prostredí komunity, ktorá neoplýva výrazným sociálnym kapitálom).

Čo s tým? Na každej úrovni musíme hľadať mosty z chudoby pre ľudí žijúcich v chudobnej vrstve. Mosty musíme hľadať individuálne vlastnou osobnou pomocou. Mosty musíme hľadať spoločne v našej komunite a v obci/meste kde žijeme. Mosty musíme hľadať v organizácií, kde pracujeme. Mosty musíme hľadať na celospoločenskej regionálnej a štátnej úrovni, čo je nemožné, ak sme pasívni a ľahostajní. Táto neľahká práca je na jednej strane súčasťou osobnej zodpovednosti voči spoločnosti, ale zároveň môže byť praktickým prejavom našej solidarity voči ľuďom, ktorí žijú celkom blízko pri nás a pritom sú veľmi vzdialení.

Je zrejmé, že nestačí iba hľadať mosty z chudoby, ale treba čím skôr tieto mosty aj stavať. Nie len kvôli ľuďom v chudobe, ale aj kvôli nám samým.

Text odznel na Rádiu Devín 3.7.2018

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Páči sa ti na južnom Spiši, milá Lívia? (píše Michal Havran)

Je to možné, že sme niečo také dopustili?

Autorská strana Petra Schutza

Sťahovanie slučky, mŕtvola Danko a mainstreamová Lívia

Aura reformátora, ktorú si bin Salmán pestoval, je poškodená.


Už ste čítali?