Dôvody na bilancovanie sa vždy nájdu. Oprávnené aj zbytočné. Celoročné inventúry robia firmy aj obchody. Hodnotenie vlastných skutkov si robí každý sám. Najväčšie spoločenstvá, ktoré sa volajú štáty, vyhodnocujú svoje významné udalosti vďaka ktorým prežili, pokročili alebo upadli. Ak je výročie okrúhle, bilancovanie je dlhšie a dôslednejšie. Pre Slovensko bolo takouto čerstvou príležitosťou 25. výročie jeho vzniku. Preto nečudo, že dozvuky hodnotení krátkych dejín Slovenska budú prebiehať počas celého roka.
Krátky sumár 25 ročnej histórie Slovenska sa zatiaľ všade opakuje. Mladý slovenský štát je úspešným príbehom, ktorý prekonal počiatočnú medzinárodnú nedôveru, neskôr celoštátnu politickú aj morálnu krízu a v súčasnosti predstavuje stredoeurópsky ostrov stability EÚ. Stačí ho porovnať s okolitými štátmi. Toľko hovoria súhrnné a zjednodušené pohľady na krátke dejiny Slovenska po Novembri 1989.
Ak sa do hodnotení sociálnych a ekonomických pomerov ponoríme hlbšie a preberieme si ich podľa jednotlivých rezortov, celkový obraz už nebude tak jednoznačne priaznivý. Netreba chodiť okolo horúcej kaše. Skoro všetci politici, drvivá väčšina médií a väčšina občanov opakovane potvrdzuje svoju nespokojnosť s riešením, alebo neriešením tzv. rómskeho problému. Podľa jedného názoru sa investovalo veľmi veľa peňazí so žiadnym výsledkom, podľa druhého nebolo dosť peňazí. Časť pravdy má aj tretí názor, podľa ktorého sa peniaze rozkradli, alebo úplne minuli účinku a do segregovaných osád jednoducho nedošli. Koniec koncov, prečo by na Slovensku mala korupcia a nehospodárne využitie finančných zdrojov obísť práve oblasť pomoci marginalizovaným rómskym komunitám. Kde je pravda? Ako to už býva, svet nie je čierno - biely a pravda nezvykne sedieť na extrémnych okrajoch. Tak kde je pravda?
Krátka rekapitulácia
Všetci, ktorí zastávajú vyhranený pesimistický a deštruktívny názor na zmysel akejkoľvek pomoci tým najbiednejším Rómom v osadách a naviac bezmyšlienkovite, niekedy alibisticky a s potešením zhadzujú drobnú, ale zato vytrvalú snahu nadšencov za dôstojný život v osadách, by mali poznať základné fakty o tom, čo sa podarilo. V roku 1991 boli Rómovia uznaní za národnostnú menšinu, čo znamená ich politicko – právnu rovnoprávnosť v porovnaní s ostatnými národnostnými menšinami na Slovensku. V roku 1992 bolo založené rómske divadlo Romathan. V roku 1993 boli založené nezávislé rómske kultúrno-spoločenské noviny Romano nevo ľil. V roku 2008 bol štandardizovaný rómsky jazyk. Postupne vzniklo niekoľko rómskych škôl, o ktorých kvalite síce môžeme diskutovať, ale ruku na srdce, ani tie slovenské nie sú na tom dobre. V priebehu posledných rokov bolo úspešne odskúšaných viac projektov a programov, z ktorých mnohé pokračujú a pomáhajú Rómom v mestách, obciach a osadách. Stačí spomenúť rómskych školských asistentov, komunitné centrá, asistentov zdravia, terénnu sociálnu prácu, svojpomocné bývanie, mentoring a tútoring. Zväčšujúci sa počet rómskych starostov a rómskych absolventov stredných a vysokých škôl svedčí o pokračujúcom emancipačnom procese rómskej menšiny na Slovensku. Samozrejme, že za obdobie po Novembri 89, resp. za 25 rokov existencie Slovenskej republiky sa mohlo urobiť v prospech spolužitia slovenskej majority s rómskou menšinou oveľa viac a tiež oveľa viac pre slušnejší život v osadách. Keby sme naozaj chceli.
Krátke porovnávanie
K bilancovaniu a hodnoteniu patrí porovnávanie. Takže položme si otázku: V ktorých rezortoch alebo oblastiach spoločenského života na Slovensku sa urobilo a dosiahlo viac za posledných 20 – 30 rokov ako v oblasti riešenia tzv. rómskeho problému. V oblasti dopravy? Za vyše 20 rokov sa nepodarilo postaviť celú diaľnicu z Bratislavy do Košíc. V oblasti spravodlivosti? Nad súdnictvom vládne kadekto a kadečo, len nie spravodlivosť a nezávislosť. V oblasti životného prostredia? Pri terajšom tempe ťažby dreva sa nám za pár rokov podarí vyrúbať posledné stromy v chránených aj nechránených lesoch. V oblasti zdravotníctva? Napriek povinnému poisteniu a opakujúcemu oddlžovaniu nemocníc je lepšie prísť do nemocnice s toaletným papierom, príborom a pre istotu aj s krabičkou prvej pomoci. V oblasti školstva? Napriek najväčšiemu počtu univerzít na kilometer štvorcový utekajú mladí ľudia študovať a pracovať do zahraničia. V oblasti pôdohospodárstva? Za neobrábanie pôdy berieme finančné dotácie, ale aktívni sme pri sťažovaní sa na nekvalitu dovážaných potravín. V oblasti armády? Obranyschopnosť posilňujeme obchodnými špekuláciami o nákupoch zbraní, pričom nie je celkom jasné prečo práve také zbrane potrebujeme a na čo ich potrebujeme. Takto môžeme pokračovať ďalej: príklad za príkladom, rezort za rezortom, oblasť za oblasťou.
Krátky záver
Zdá sa, že vo viacnásobnom „medzirezortnom“ porovnaní nedopadlo riešenie tzv. rómskeho problému až tak zle. Napriek jeho doterajším čiastkovým úspechom treba pokračovať ďalej. Stále sme iba na začiatku, ale nie sme na nule.
Ak je väčšina populácie Slovenska veľmi nespokojná s výsledkami práce v oblasti riešenia tzv. rómskeho problému a zároveň platí, že výsledky v iných oblastiach nie sú lepšie, tak ako sú na tom tie iné oblasti? Je s nimi väčšina obyvateľov spokojná? Alebo inak: ako je to naozaj s úspešným príbehom Slovenska? Žeby bol tento príbeh krytý iba úspechom zahraničnej politiky Slovenska a jeho zahranično - politickou orientáciou na Západ? Stačí to?